Pri tejto pesničke mu napomáhal W. Jennings. Pesnička vznikla po smrti Ericovho 4-ročného chlapca Conora, ktorý spadol z okna 53. poschodia bytu jeho matky, kde bývala s priateľom 20. marca 1991. Do New Yorku prišiel Clapton hneď po nehode.
Rana, ktorá mu ostala na srdci bola viditeľná mesiace po nehode. Táto bolesť však vyniesla pesničku naspäť do neba za Conorom, keď v USA pieseň trávila 3 týždne na prvom mieste.
Will Jennings odmietol zozačiatku spolupracovať s Claptonom. Ako sa vyjadril, bolo to až príliš osobné. Úspechy tejto skladby, ako tri ceny Grammy Awards, MTV video Music Award, nie sú pre Claptona liekom nezhojených rán. V roku 2004 prestal hrať pesničku Tears in Heaven. "Nemal som pocit, že stratu, ktorá je súčasťou týchto skladieb, dokážem spojiť s pocitom, že tam boli, keď som ich písal. Môj život je teraz iný. Možno stačí odpočinok, možno zavedenie väčšieho nadhľadu.
Pre Erica bol ešte jeden šok, ktorý bol spojený so smrťou syna. Prišiel mu list od syna po jeho smrti. Ako jeho žena povedala: "Conor sa chcel naučiť písať a chcel niečo napísať otcovi. Nevedel však čo, tak mu hovorím, čo tak napísať mu, že ho máš rád?... Conor napísal, poslali to z USA, ale keďže atlantik je dlhý, k Ericovi sa to dostalo až po smrti syna", spomínala matka Conora.
Silný príbeh, silná pesnička, ktoréj zákutie už až tak veľa ľudí nepozná. Teda aspoň tých mladých.
Zajdite spolu so mnou do roku 92 a vypočujte si ju, akoby prvýkrát. Nechcem vás zničiť, ale podľa seba viem, že ak si pred tým pustíte videopríspevok BBC, zážitok bude silnejší a precítite, čo chcel Clapton povedať
Komentáre